Detská obuv: koľko miesta nechať v topánke a ako často kontrolovať veľkosť
Detská topánka má mať pred najdlhším prstom 10 až 12 milimetrov voľného miesta. Nie je to rezerva „na vyrast“, je to priestor, ktorý noha potrebuje pri každom kroku, keď sa pri odvíjaní chodidla predĺži. Bez neho sa prsty pri chôdzi opierajú o špičku aj v topánke, ktorá na pohľad sedí.
Prečo skúšanie na nohe nič nepovie
Klasický postup, keď rodič zatlačí palcom na špičku obutej topánky, nefunguje. Sú na to dva dôvody a oba sú fyziologické.
Po prvé, dieťa v tesnej topánke reflexne skrčí prsty. Palec zvonku potom nahmatá voľný priestor, ktorý v skutočnosti zaberá skrčený prst. Deti pritom na tlak v topánke nesťažujú, lebo detská noha má chrupavku namiesto časti kostí a bolesť sa dostaví až neskoro.
Po druhé, cez materiál špičky sa nedá spoľahlivo nahmatať, kde prst končí. Pri pevnejšej špičke to nejde vôbec.
Preto sa veľkosť neurčuje na nohe, ale mimo nej.
Postup, ktorý funguje
- Obkreslite chodidlo. Dieťa stojí naplno oboma nohami na papieri, váha rozložená. Ceruzku držte kolmo. Merajte popoludní, keď je noha mierne väčšia než ráno.
- Odmerajte dĺžku od päty po najdlhší prst. U mnohých detí to nie je palec, ale druhý prst.
- Zmerajte obe nohy. Bežne sa líšia o niekoľko milimetrov a rozhoduje tá dlhšia.
- Pripočítajte 10 až 12 mm a výsledok porovnajte s dĺžkou stielky topánky.
- Stielku vytiahnite, ak sa dá, a postavte na ňu dieťa. Uvidíte priamo, koľko miesta pred prstami zostáva a či noha nepresahuje do strán.
Ak sa stielka vytiahnuť nedá, spoľahnite sa na údaj o vnútornej dĺžke v milimetroch. Číslo veľkosti samo o sebe nestačí, pretože medzi značkami sa pri rovnakom čísle líši vnútorná dĺžka aj o celú veľkosť.
Ako rýchlo rastie detská noha
| Vek | Rast nohy | Ako často kontrolovať |
|---|---|---|
| do 1 roka | zhruba 1 mm mesačne | každé 2 mesiace |
| 1 až 3 roky | zhruba 1 mm mesačne | každé 2 až 3 mesiace |
| 3 až 6 rokov | o niečo pomalšie | každé 3 až 4 mesiace |
| 6 rokov a viac | nárazovo, v skokoch | každé 4 mesiace |
Z tabuľky vyplýva nepríjemné číslo: pri rýchlosti jeden milimeter mesačne sa rezerva 12 mm vyčerpá zhruba za rok. Pri deťoch do troch rokov teda treba počítať s jedným až dvomi pármi za sezónu, nie s jedným na celý rok.
Čo má mať dobrá detská topánka
- Ohybnú podrážku v prednej tretine. Topánka sa má dať ohnúť tam, kde sa ohýba noha, teda pod prstami, nie v strede. Topánka, ktorá sa ohýba v strede, nedrží klenbu.
- Pevnú pätu. Zadná časť má držať tvar a nemá sa dať stlačiť prstami. Práve ona vedie pätu a bráni jej vybočovaniu.
- Dostatočnú šírku v špičke. Prsty majú byť vejárovito roztiahnuté, nie stlačené k sebe. Špicatá špička do detskej obuvi nepatrí.
- Nízku alebo žiadnu pätu. Zvýšený opätok posúva ťažisko dopredu a mení spôsob chôdze.
- Nízku hmotnosť a priedušnosť. Detská noha sa potí viac než dospelá.
Čo naopak nie je potrebné, je takzvaná supinátorová vložka alebo tvrdá klenbová podpora v bežnej obuvi zdravého dieťaťa. Klenba sa u detí dotvára postupne zhruba do šiestich rokov a ploché chodidlo u batoľaťa je normálny vývojový stav, nie chyba.
Prvá obuv a chodenie naboso
Dieťa, ktoré sa ešte len učí chodiť, nepotrebuje topánky na doma. Chodenie naboso alebo v protišmykových ponožkách je pre vývoj chodidla lepšie, lebo noha dostáva priamu spätnú väzbu z povrchu a zapájajú sa drobné svaly.
Prvá obuv je preto obuv na von a má byť čo najľahšia a najohybnejšia. Pevnejšie topánky s vyšším zvrškom majú zmysel v teréne a v zime, nie na podlahe v obývačke.
Ponožky sa počítajú tiež. Ponožka je časť topánky, hoci sa tak neberie. Príliš malá ponožka stláča prsty rovnako ako malá topánka a pri deťoch sa na ňu zabúda, lebo sa naťahuje a navlečie sa aj vtedy, keď už nesedí. Veľkosti ponožiek sa udávajú rovnako ako veľkosti obuvi a majú sa meniť s ňou.
Pri zimnej obuvi sa rezerva nezväčšuje o hrúbku ponožky tak, ako by sa čakalo. Zimné topánky sa skúšajú rovno s tou ponožkou, v ktorej sa budú nosiť, a rezerva pred prstami zostáva rovnakých 10 až 12 mm. Kúpiť zimné topánky o číslo väčšie „na hrubú ponožku“ je častá chyba, po ktorej noha v topánke kĺže a dieťa v nej mrzne viac, nie menej.
Dôvod je v tom, že teplo drží vzduchová vrstva okolo nohy, ktorá sa pri pohybe ohrieva. Keď je topánka priveľká, vzduch sa vymieňa a noha sa neohreje. Keď je primalá, stlačené prsty majú horšie prekrvenie a výsledok je rovnaký.
Dedené a použité topánky
Zdediť sa dajú gumáky, snehule a obuv nosená krátko. Bežné tenisky a poltopánky po staršom súrodencovi sú horší nápad, lebo podrážka aj vnútro sú vytvarované podľa chodidla predchádzajúceho nositeľa. Nové dieťa potom stúpa na zošliapaný povrch, ktorý ho vedie inak než jeho vlastná chôdza.
Pri kúpe z druhej ruky sa pozrite zvnútra na pätu a na opotrebenie podrážky. Ak je zošliapaná nerovnomerne na jednu stranu, topánku nechajte tak, bez ohľadu na to, ako dobre vyzerá zvonku.
Zhrnutie
- Pred najdlhším prstom 10 až 12 mm, meria sa mimo nohy, nie stlačením špičky.
- Merajte obe nohy popoludní a riaďte sa tou dlhšou.
- Rozhoduje dĺžka stielky v milimetroch, nie číslo veľkosti.
- Do troch rokov kontrolujte každé dva až tri mesiace, noha rastie asi milimeter mesačne.
- Podrážka sa má ohýbať pod prstami, päta má byť pevná, špička široká.
Časté otázky
Prečo nestačí stlačiť špičku topánky?
Dieťa v tesnej topánke skrčí prsty a palec zvonku nahmatá voľný priestor, ktorý v skutočnosti zaberá skrčený prst. Deti pritom na tlak nesťažujú, lebo detská noha má chrupavku namiesto časti kostí.
Ako často kontrolovať veľkosť?
Do troch rokov každé dva až tri mesiace, do šiestich rokov každé tri až štyri mesiace, potom zhruba každé štyri. Pri raste milimeter mesačne sa rezerva 12 mm vyčerpá asi za rok.
Kupovať zimné topánky väčšie na hrubú ponožku?
Nie. Skúšajte ich rovno s tou ponožkou, v ktorej sa budú nosiť, a rezerva zostáva rovnakých 10 až 12 mm. V priveľkej topánke sa vzduch vymieňa a noha sa neohreje.
Potrebuje zdravé dieťa supinátor?
V bežnej obuvi nie. Klenba sa dotvára postupne zhruba do šiestich rokov a ploché chodidlo u batoľaťa je normálny vývojový stav.
Dajú sa zdediť topánky po súrodencovi?
Gumáky, snehule a krátko nosená obuv áno. Bežné tenisky nie, lebo podrážka aj vnútro sú vytvarované podľa chodidla predchádzajúceho nositeľa.
